HRAD STREČNO 2024 a ŽILINA MARIÁNSKE NÁMESTIE
0 Euro Souvenír HRAD STREČNO 2024 a ŽILINA MARIÁNSKE NÁMESTIE
| Kategória: | ŽILINA MARÁNSKE NÁMESTIE |
|---|---|
| Hmotnosť: | 0.03 kg |
Dve bankovky s náhodným rovnakým číslom
HRAD STREČNO (NOVÉ VYDANIE S LOGOM PMZA )
Hrad z prelomu 13. a 14. storočia vznikol pôvodne ako strážny objekt pri ceste do Turca, kde sa vyberalo mýto. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. K hradu Strečno sa najviac viaže osobný príbeh Žofie Bosniakovej. Je to predovšetkým príbeh lásky k manželovi, k Bohu a k chudobným. Jej neporušené ostatky boli nájdené v hradnej krypte a prevezené do kostola v Tepličke nad Váhom. V roku 1970 bol hrad Strečno vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1995 verejnosti ako konzervovaná ruina. V podhradí bola vybudovaná v roku 2013 bezplatne prístupná oddychová zóna so stredovekou dedinou Pasekou. Prístup do hradu je umožnený formou organizovanej prehliadky so sprievodcom. Okrem prehliadky objektu sú sprístupnené historické expozície, výstavná miestnosť a kaplnka. V novom vydani bankovky bude logo Považského múzea.
ŽILINA - MARIÁNSKE NÁMESTIE
Mariánske námestie alebo ľudovo zaužívane Štvorcové námestie je námestie v historickom centre Žiliny. Stred mesta bol v roku 1987 zákonom Slovenskej národnej rady vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 x 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia. Mariánske námestie je typické svojimi domami, ktoré majú poschodie vysunuté na arkádach a pod nimi vznikli priestory podlubia, ľudovo nazývané „laubne“. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok 1300.Pôvodne bolo na námestí 40 domov, dnes ich tu stojí 32. Od roku 1357 sa tu vďaka privilégiu kráľa Ľudovíta I. Veľkého organizovali pravidelne jarmoky. Časté požiare(napr. v r. 1848 a 1886) však menili charakter námestia, podobne ako zemetrasenie v roku 1858. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. V strede námestia je socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata), ktorá bola postavená na počesť rekatolizácie v roku 1738. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom svätého Floriána, patróna hasičov. Za sochou sa nachádza malý park. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov. Domom číslo 1 na námestí je Radnica mesta Žilina na jeho východnej strane, hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice. Na západnej strane námestia vyniká rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla, ktorý je dominantov bankovky a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku 1754. Dvojvežová baroková stavba je jednoloďová. Veže sú vysoké 32 metrov. V roku 2022 prešiel rekonštrukciou. Hlavný oltár je barokový, autorom obrazu sv. Pavla je známy slovenský maliar Jozef Božetech Klemens(1817-1883). Mariánske námestie je súčasťou pešej zóny v meste a konajú sa tu rozličné podujatia.