Projekty
Mestský palác, pomenovaný podľa majiteľa, žilinského bankára Ignáca Rosenfelda, sa nachádza v historickom centre Žiliny, neďaleko hlavných námestí. Bol postavený v r. 1907 podľa architekta M. Rautera. Je jednou z najkrajších pamiatok v meste a najväčšou kultúrnou pamiatkou v majetku mesta (vyhlásená bola v r. 2009). Zachoval sa takmer v pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad okenné a dverné výplne s ozdobnými kovovými mrežami, drevené obklady stien, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné svietidlá, vitrážové leptané sklá okien, monumentálne hlavné schodisko s mramorovým zábradlím, kovové zábradlie zadného schodiska, ale aj kovaný plot s hlavnou bránou. Okrem pamiatkových, umeleckých, výtvarných a architektonických hodnôt je hodnotný i z hľadiska ucelenosti diela a spoločenského významu. Svojím významom prekračuje hranice Slovenska. Prvý majiteľ Ignác Rosenfeld (1850 – 1923, pochovaný je na žilinskom židovskom cintoríne) bol riaditeľom Slovenskej sporiteľne a úverového ústavu a predsedom Židovskej náboženskej obce v Žiline v r. 1888. V minulosti bol obytným domom, sídlom viacerých bánk (do konca 50. rokov), potom v budove zriadili Pioniersky dom, neskôr Okresný dom pionierov a mládeže a Centrum voľného času Spektrum. Od 30. rokov minulého storočia mal v budove svoj úrad žilinský verejný notár Ladislav Nádaši, syn spisovateľa Nádaši-Jégeho.
Rosenfeldov palác dominuje na kultúrnej mape Žiliny už od roku 2016. Za ten čas sa nám podarilo vytvoriť miesto s dušou, kde sa odohráva množstvo podujatí, ktoré úzko súvisia s aktuálnym dianím, ale aj históriou mesta. Palác je miestom, kde počuť hlasy z diskusií, podmanivú hudbu, na filmovom plátne ožívajú umelci a známe osobnosti. Je to miesto, kde behajú deti, skúmajú, objavujú a učia sa hravou formou. Neformálne vzdelávanie je pre nás rovnako dôležité ako príprava kvalitného programu. Interaktívna forma výučby je pre nás kľúčová, aby sme v deťoch povzbudili ich prirodzenú potrebu učiť sa a vedieť viac.
Objekt budovy bývalej filiálky Rakúsko - Uhorskej Banky je najstaršou samostatne stojacou účelovou bankovou budovou v Žiline, ktorá bola postavená v roku 1912 v štýle neoklasicizmu. Budovu projektoval jeden z najvýznamnejších architektov Uhorska, bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti Jozef Hubert. Budova po 1. svetovej vojne patrila filiálke Národnej banky česko-slovenskej. V roku 1936 – 1937 bolo nadstavené na budovu druhé poschodie s bytmi.Počas celého 20. storočia slúžila ako sídlo bankových inštitúcií. Budova dopĺňa atmosféru ulice Legionárskej, v susedstve troch významných objektov Novej synagógy Petra Behrensa, Rosenfeldovho paláca a objektu Žilinskej univerzity. V danej lokalite vytvára špecifickú atmosféru územia, kde sa prelínajú stavebné štýly secesie, klasicizmu a funkcionalizmu. Historická stavba je koncipovaná ako výrazný trojposchodový solitér na obdĺžnikovom pôdoryse, resp. pôdoryse v tvare písmena E. Je podpivničená v celom rozsahu, s vysokou valbovou strechou, centrálnym nástupom, fasádou na každú stranu a s plochou zelene. Celá stavba je náročne architektonicky vybavená, s početnými doplnkami umelecky-remeselného charakteru: štuky, kamenárske prvky, kované zábradlie, dverné a okenné výplne. Monumentalitu budovy zvýrazňuje symetrická, tektonicky členená hmotová kompozícia s hlavným vstupom v strednom osovom rizalite, zvýšené prízemie so vstupom, prístupové schodisko a výrazne výškovo predimenzované druhé nadzemné podlažie.
Budatínsky hrad je jednou z najstarších stojacich architektonických pamiatok na území mesta Žilina. Najstarší stredoveký hrad vznikol na sútoku Váhu a Kysuce v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka, ktorá ho spomína ako castrum Budetyn pochádza z roku 1321, kedy zomrel jeho majiteľ Matúš Čák Trenčiansky. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea. Po príchode do areálu máte možnosť kedykoľvek v čase otváracích hodín bezplatne navštíviť park a kaplnku. V budove hradu si po zakúpení vstupeniek pozriete hradné expozície.
HRAD STREČNO
Hrad z prelomu 13. a 14. storočia vznikol pôvodne ako strážny objekt pri ceste do Turca, kde sa vyberalo mýto. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. K hradu Strečno sa najviac viaže osobný príbeh Žofie Bosniakovej. Je to predovšetkým príbeh lásky k manželovi, k Bohu a k chudobným. Jej neporušené ostatky boli nájdené v hradnej krypte a prevezené do kostola v Tepličke nad Váhom. V roku 1970 bol hrad Strečno vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1995 verejnosti ako konzervovaná ruina. V podhradí bola vybudovaná v roku 2013 bezplatne prístupná oddychová zóna so stredovekou dedinou Pasekou. Prístup do hradu je umožnený formou organizovanej prehliadky so sprievodcom. Okrem prehliadky objektu sú sprístupnené historické expozície, výstavná miestnosť a kaplnka.
