Projekty
PRIPRAVUJEME V ROKU 2025
PRVÁ RAJECKÁ ANČA
Jednokoľajová spojnica krajského mesta Žilina s obcami Rajeckej doliny meria 20,9 km. Bola vybudovaná v posledných rokoch 19. storočia. Prvý vlak po nej prešiel 10. októbra 1899. V osobnej železničnej doprave boli spočiatku nasadené parné rušne, typické pre miestne trate, označované ako rad 310. Najväčšia traťová rýchlosť je 60km/h, zábrzdná vzdialenosť 400m, rozhodné sklony sú do hodnoty 15‰. V úseku Lietavská Lúčka – Rajec je trieda zaťaženia C4, s normatívom dĺžky vlaku len 265m (so súhlasom výpravcu ŽST Rajec 400m). Na zvyšnom úseku je trieda D3 s normatívom dĺžky 460 resp. 600m. Dopravná prevádzka v úseku Bytčica – Rajec sa riadi telefonickým dorozumievaním, ponukou, prijatím a odhláškou.Železnica je prirodzenou súčasťou organizmu mesta Žilina i všetkých obcí a miest v Rajeckej doline. Daný fakt zvýrazňuje tiež zaužívané familiárne pomenovanie lokálky "Rajecká Anča". Výstavbu budov v železničných staniciach a zastávkach v roku 1899 riadil žilinský architekt a staviteľ Mikuláš Rauter, ktorý je i autorom Rosenfeldovho paláca v Žiline
PETER BEHRENS
Peter Behrens bol jeden z najplodnejších architektov svojej generácie. Vytváral rozličné stavby, od ambasád, pamätníkov, mostov, kostolov a veľkých tovární až po rodinné domy, robotnícke byty a apartmánové bloky. Jeho návrh budovy Fabriky na turbíny AEG v Berlíne sa považuje za učebnicový príklad prvotiny modernej industriálnej architektúry, za ktorej otca sa Behrens všeobecne považuje. Stal sa tiež prvým priemyselným dizajnérom v modernom zmysle slova; bol zodpovedný za masovo-vyrábaný nábytok, textil, príbory, keramiku okrem veľmi známej série elektrických spotrebičov pre AEG, alebo GE Company (General Electric Company). Jeho grafické práce boli enormne úspešné, bol činný aj v scénografii, kaligrafii a typografii. Bol učiteľ a spisovateľ, mal silný vplyv na profesionálny vývoj svojich asistentov, ktorí boli jednými z najuznávanejších architektov budúcej generácie. Nielen pre slovenský kontext je významná jeho synagóga v Žiline, kt. po víťazstve v súťaži v roku 1928 naprojektoval.
UŽ REALIZOVANÉ
JURAJ VII. THURZO
Narodil sa na Lietavskom hrade 2. septembra 1567. Jurajov otec zomrel v roku 1574 a jeho matka, Katarína Zrínska, sa neskôr vydala za Imricha Forgáča. Mladého Thurzu vychovával najskôr Krištof Echardus, pedagóg a lekár, ktorého zo Saska pozval Imrich Forgáč. Neskôr sa Juraj Thurzo ako mladík dostal na dvor rakúskeho arcikniežaťa Ernesta. Po návrate domov, keď nemal ešte ani 19 rokov, sa v roku 1585 oženil so Žofiou Forgáčovou, dcérou Šimona Forgáča, ktorý bol bratom jeho tútora. V tom istom roku zomrela Katarína Zrínska a Juraj Thurzo sa osobne ujal správy majetkov, ktoré tvorili hradné panstvá Orava, Lietava a Bytča, pričom si za svoju hlavnú rezidenciu vybral Bytčiansky zámok. Žofia Forgáčová zomrela po niekoľkoročnom manželstve a zanechala Thurzovi dve dcéry. O dva roky neskôr sa Juraj Thurzo zosobášil s Alžbetou Coborovou, dcérou vtedajšieho vicepalatína Imricha Cobora, s ktorou splodil ďalších päť dcér a jediného syna Imricha. V rokoch 1590 - 1600 sa Thurzo osobne zúčastnil viacerých bitiek proti Turkom. Bojoval pod Ostrihomom v roku 1590 i pri Stoličnom Belehrade v roku 1593. Bol aj pri oslobodení hradov Hajnáčka a Modrý Kameň, ale aj pri dobýjaní Ostrihomu v roku 1594. Vzťah Juraja Turza k rodine bol mimoriadne vľúdny. Jeho rodina bola preňho všetkým. Manželku vždy miloval a ctil. Či už to bola Barbora Kostková, alebo jeho druhá manželka Alžbeta Coborová. Práve tento vzťah je možné dobre sledovať z dobovej korešpondencie. Juraj prinútený okolnosťami musel často opustiť Bytču či Lietavu. Predovšetkým kvôli vojenským alebo úradným povinnostiam. Písal často a jeho poslovia museli doručiť list čím skôr. Listy okrem bežných príkazov, čo je potrebné pripraviť alebo vykonať obsahovali aj milé odkazy, ktoré dokumentovali skutočne úprimný vzťah naplnený láskou a starostlivosťou. Pýtal sa na zdravie manželky a detí, na čo mu zas jeho žena posielala odkazy, v ktorých túžila byť so svojím manželom. Juraj Turzo si dopisoval aj so svojimi dcérami. Zabezpečil im vzdelanie a dokonca sám ich učil písať. V Bytči bola v kaštieli zriadená domáca škola, kde vyučovali mimoriadne vzdelaní učitelia. Juraj Turzo dbal, aby jeho deti dostali to najlepšie. Imrich študoval na univerzite vo Wittenbergu, bašte vtedajšieho evanjelického vzdelania. Dokonca sa stal čestným rektorom.
Pre dcéry dal v Bytči postaviť palác, ktorý slúžil na konanie okázalých svadieb trvajúcich viacero dní, počas ktorých skonzumovali obrovské množstvo vyberaných jedál všetkého druhu a kvalitného vína z Turzovských majetkov z Tokaja.
BYTČA SOBÁŠNY PALÁC
Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Dokončený bol v roku 1601 a pravdepodobne ho stavali talianski majstri, ktorí pracovali i na Bytčianskom zámku. Postaviť ho dal palatín Juraj Thurzo, známy podporovateľ vzdelanosti. Stavba mala slúžiť predovšetkým pre svadby jeho dcér. Svojim spôsobom je to unikátna stavba, pretože podobný veľký priestor sa v danej dobe na území Slovenska nevyskytoval. Svadobná sála má rozmery 34,5 x 12,5 m. Fasády boli bohato zdobené. Dominantu tvorí portál s erbami Juraja Thurzu a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej a nápis vo voľnom preklade, že palác dal postaviť na slávu svojich dcér. V roku 1856 objekt vyhorel a od tej doby sa datovalo i obdobie rôznych stavebných úprav a zmeny využitia. Obnova paláca sa začala v apríli 2008 a komplexnou renováciou prešli počas 18 mesiacov jeho obe poschodia - vnútorné, ako aj vonkajšie priestory. Cieľom bolo prinavrátiť objektu, freskám a maľbám pôvodnú podobu zo 17. storočia. Palác bol slávnostne otvorený 23. októbra 2009.
NOVÁ SYNAGÓGA 2024 (NOVÉ VYDANIE)
BUDATÍNSKY HRAD 2024 (NOVÉ VYDANIE S LOGOM PMZA)
Budatínsky hrad je jednou z najstarších stojacich architektonických pamiatok na území mesta Žilina. Najstarší stredoveký hrad vznikol na sútoku Váhu a Kysuce v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka, ktorá ho spomína ako castrum Budetyn pochádza z roku 1321, kedy zomrel jeho majiteľ Matúš Čák Trenčiansky. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea. Po príchode do areálu máte možnosť kedykoľvek v čase otváracích hodín bezplatne navštíviť park a kaplnku. V budove hradu si po zakúpení vstupeniek pozriete hradné expozície.
ŽILINA - MARIÁNSKE NÁMESTIE
Mariánske námestie alebo ľudovo zaužívane Štvorcové námestie je námestie v historickom centre Žiliny. Stred mesta bol v roku 1987 zákonom Slovenskej národnej rady vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 x 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia. Mariánske námestie je typické svojimi domami, ktoré majú poschodie vysunuté na arkádach a pod nimi vznikli priestory podlubia, ľudovo nazývané „laubne“. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok 1300.Pôvodne bolo na námestí 40 domov, dnes ich tu stojí 32. Od roku 1357 sa tu vďaka privilégiu kráľa Ľudovíta I. Veľkého organizovali pravidelne jarmoky. Časté požiare(napr. v r. 1848 a 1886) však menili charakter námestia, podobne ako zemetrasenie v roku 1858. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. V strede námestia je socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata), ktorá bola postavená na počesť rekatolizácie v roku 1738. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom svätého Floriána, patróna hasičov. Za sochou sa nachádza malý park. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov. Domom číslo 1 na námestí je Radnica mesta Žilina na jeho východnej strane, hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice. Na západnej strane námestia vyniká rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla, ktorý je dominantov bankovky a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku 1754. Dvojvežová baroková stavba je jednoloďová. Veže sú vysoké 32 metrov. V roku 2022 prešiel rekonštrukciou. Hlavný oltár je barokový, autorom obrazu sv. Pavla je známy slovenský maliar Jozef Božetech Klemens(1817-1883). Mariánske námestie je súčasťou pešej zóny v meste a konajú sa tu rozličné podujatia.
HRAD STREČNO 2024 (NOVÉ VYDANIE S LOGOM PMZA)
Hrad z prelomu 13. a 14. storočia vznikol pôvodne ako strážny objekt pri ceste do Turca, kde sa vyberalo mýto. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. K hradu Strečno sa najviac viaže osobný príbeh Žofie Bosniakovej. Je to predovšetkým príbeh lásky k manželovi, k Bohu a k chudobným. Jej neporušené ostatky boli nájdené v hradnej krypte a prevezené do kostola v Tepličke nad Váhom. V roku 1970 bol hrad Strečno vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1995 verejnosti ako konzervovaná ruina. V podhradí bola vybudovaná v roku 2013 bezplatne prístupná oddychová zóna so stredovekou dedinou Pasekou. Prístup do hradu je umožnený formou organizovanej prehliadky so sprievodcom. Okrem prehliadky objektu sú sprístupnené historické expozície, výstavná miestnosť a kaplnka. V novom vydani bankovky bude logo Považského múzea.
Mestský palác, pomenovaný podľa majiteľa, žilinského bankára Ignáca Rosenfelda, sa nachádza v historickom centre Žiliny, neďaleko hlavných námestí. Bol postavený v r. 1907 podľa architekta M. Rautera. Je jednou z najkrajších pamiatok v meste a najväčšou kultúrnou pamiatkou v majetku mesta (vyhlásená bola v r. 2009). Zachoval sa takmer v pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad okenné a dverné výplne s ozdobnými kovovými mrežami, drevené obklady stien, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné svietidlá, vitrážové leptané sklá okien, monumentálne hlavné schodisko s mramorovým zábradlím, kovové zábradlie zadného schodiska, ale aj kovaný plot s hlavnou bránou. Okrem pamiatkových, umeleckých, výtvarných a architektonických hodnôt je hodnotný i z hľadiska ucelenosti diela a spoločenského významu. Svojím významom prekračuje hranice Slovenska. Prvý majiteľ Ignác Rosenfeld (1850 – 1923, pochovaný je na žilinskom židovskom cintoríne) bol riaditeľom Slovenskej sporiteľne a úverového ústavu a predsedom Židovskej náboženskej obce v Žiline v r. 1888. V minulosti bol obytným domom, sídlom viacerých bánk (do konca 50. rokov), potom v budove zriadili Pioniersky dom, neskôr Okresný dom pionierov a mládeže a Centrum voľného času Spektrum. Od 30. rokov minulého storočia mal v budove svoj úrad žilinský verejný notár Ladislav Nádaši, syn spisovateľa Nádaši-Jégeho.
Rosenfeldov palác dominuje na kultúrnej mape Žiliny už od roku 2016. Za ten čas sa nám podarilo vytvoriť miesto s dušou, kde sa odohráva množstvo podujatí, ktoré úzko súvisia s aktuálnym dianím, ale aj históriou mesta. Palác je miestom, kde počuť hlasy z diskusií, podmanivú hudbu, na filmovom plátne ožívajú umelci a známe osobnosti. Je to miesto, kde behajú deti, skúmajú, objavujú a učia sa hravou formou. Neformálne vzdelávanie je pre nás rovnako dôležité ako príprava kvalitného programu. Interaktívna forma výučby je pre nás kľúčová, aby sme v deťoch povzbudili ich prirodzenú potrebu učiť sa a vedieť viac.
Objekt budovy bývalej filiálky Rakúsko - Uhorskej Banky je najstaršou samostatne stojacou účelovou bankovou budovou v Žiline, ktorá bola postavená v roku 1912 v štýle neoklasicizmu. Budovu projektoval jeden z najvýznamnejších architektov Uhorska, bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti Jozef Hubert. Budova po 1. svetovej vojne patrila filiálke Národnej banky česko-slovenskej. V roku 1936 – 1937 bolo nadstavené na budovu druhé poschodie s bytmi.Počas celého 20. storočia slúžila ako sídlo bankových inštitúcií. Budova dopĺňa atmosféru ulice Legionárskej, v susedstve troch významných objektov Novej synagógy Petra Behrensa, Rosenfeldovho paláca a objektu Žilinskej univerzity. V danej lokalite vytvára špecifickú atmosféru územia, kde sa prelínajú stavebné štýly secesie, klasicizmu a funkcionalizmu. Historická stavba je koncipovaná ako výrazný trojposchodový solitér na obdĺžnikovom pôdoryse, resp. pôdoryse v tvare písmena E. Je podpivničená v celom rozsahu, s vysokou valbovou strechou, centrálnym nástupom, fasádou na každú stranu a s plochou zelene. Celá stavba je náročne architektonicky vybavená, s početnými doplnkami umelecky-remeselného charakteru: štuky, kamenárske prvky, kované zábradlie, dverné a okenné výplne. Monumentalitu budovy zvýrazňuje symetrická, tektonicky členená hmotová kompozícia s hlavným vstupom v strednom osovom rizalite, zvýšené prízemie so vstupom, prístupové schodisko a výrazne výškovo predimenzované druhé nadzemné podlažie.
Budatínsky hrad je jednou z najstarších stojacich architektonických pamiatok na území mesta Žilina. Najstarší stredoveký hrad vznikol na sútoku Váhu a Kysuce v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka, ktorá ho spomína ako castrum Budetyn pochádza z roku 1321, kedy zomrel jeho majiteľ Matúš Čák Trenčiansky. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea. Po príchode do areálu máte možnosť kedykoľvek v čase otváracích hodín bezplatne navštíviť park a kaplnku. V budove hradu si po zakúpení vstupeniek pozriete hradné expozície.
HRAD STREČNO
Hrad z prelomu 13. a 14. storočia vznikol pôvodne ako strážny objekt pri ceste do Turca, kde sa vyberalo mýto. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. K hradu Strečno sa najviac viaže osobný príbeh Žofie Bosniakovej. Je to predovšetkým príbeh lásky k manželovi, k Bohu a k chudobným. Jej neporušené ostatky boli nájdené v hradnej krypte a prevezené do kostola v Tepličke nad Váhom. V roku 1970 bol hrad Strečno vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1995 verejnosti ako konzervovaná ruina. V podhradí bola vybudovaná v roku 2013 bezplatne prístupná oddychová zóna so stredovekou dedinou Pasekou. Prístup do hradu je umožnený formou organizovanej prehliadky so sprievodcom. Okrem prehliadky objektu sú sprístupnené historické expozície, výstavná miestnosť a kaplnka.
