Projekty
PRIPRAVUJEME V ROKU 2024
ŽILINA - MARIÁNSKE NÁMESTIE
Mariánske námestie alebo ľudovo zaužívane Štvorcové námestie je námestie v historickom centre Žiliny. Stred mesta bol v roku 1987 zákonom Slovenskej národnej rady vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 x 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia. Mariánske námestie je typické svojimi domami, ktoré majú poschodie vysunuté na arkádach a pod nimi vznikli priestory podlubia, ľudovo nazývané „laubne“. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok 1300.Pôvodne bolo na námestí 40 domov, dnes ich tu stojí 32. Od roku 1357 sa tu vďaka privilégiu kráľa Ľudovíta I. Veľkého organizovali pravidelne jarmoky. Časté požiare(napr. v r. 1848 a 1886) však menili charakter námestia, podobne ako zemetrasenie v roku 1858. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. V strede námestia je socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata), ktorá bola postavená na počesť rekatolizácie v roku 1738. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom svätého Floriána, patróna hasičov. Za sochou sa nachádza malý park. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov. Domom číslo 1 na námestí je Radnica mesta Žilina na jeho východnej strane, hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice. Na západnej strane námestia vyniká rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla, ktorý je dominantov bankovky a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku 1754. Dvojvežová baroková stavba je jednoloďová. Veže sú vysoké 32 metrov. V roku 2022 prešiel rekonštrukciou. Hlavný oltár je barokový, autorom obrazu sv. Pavla je známy slovenský maliar Jozef Božetech Klemens(1817-1883). Mariánske námestie je súčasťou pešej zóny v meste a konajú sa tu rozličné podujatia.
HRAD STREČNO (NOVÉ VYDANIE S LOGOM PMZA )
Hrad z prelomu 13. a 14. storočia vznikol pôvodne ako strážny objekt pri ceste do Turca, kde sa vyberalo mýto. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. K hradu Strečno sa najviac viaže osobný príbeh Žofie Bosniakovej. Je to predovšetkým príbeh lásky k manželovi, k Bohu a k chudobným. Jej neporušené ostatky boli nájdené v hradnej krypte a prevezené do kostola v Tepličke nad Váhom. V roku 1970 bol hrad Strečno vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1995 verejnosti ako konzervovaná ruina. V podhradí bola vybudovaná v roku 2013 bezplatne prístupná oddychová zóna so stredovekou dedinou Pasekou. Prístup do hradu je umožnený formou organizovanej prehliadky so sprievodcom. Okrem prehliadky objektu sú sprístupnené historické expozície, výstavná miestnosť a kaplnka. V novom vydani bankovky bude logo Považského múzea.
UŽ REALIZOVANÉ
Mestský palác, pomenovaný podľa majiteľa, žilinského bankára Ignáca Rosenfelda, sa nachádza v historickom centre Žiliny, neďaleko hlavných námestí. Bol postavený v r. 1907 podľa architekta M. Rautera. Je jednou z najkrajších pamiatok v meste a najväčšou kultúrnou pamiatkou v majetku mesta (vyhlásená bola v r. 2009). Zachoval sa takmer v pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad okenné a dverné výplne s ozdobnými kovovými mrežami, drevené obklady stien, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné svietidlá, vitrážové leptané sklá okien, monumentálne hlavné schodisko s mramorovým zábradlím, kovové zábradlie zadného schodiska, ale aj kovaný plot s hlavnou bránou. Okrem pamiatkových, umeleckých, výtvarných a architektonických hodnôt je hodnotný i z hľadiska ucelenosti diela a spoločenského významu. Svojím významom prekračuje hranice Slovenska. Prvý majiteľ Ignác Rosenfeld (1850 – 1923, pochovaný je na žilinskom židovskom cintoríne) bol riaditeľom Slovenskej sporiteľne a úverového ústavu a predsedom Židovskej náboženskej obce v Žiline v r. 1888. V minulosti bol obytným domom, sídlom viacerých bánk (do konca 50. rokov), potom v budove zriadili Pioniersky dom, neskôr Okresný dom pionierov a mládeže a Centrum voľného času Spektrum. Od 30. rokov minulého storočia mal v budove svoj úrad žilinský verejný notár Ladislav Nádaši, syn spisovateľa Nádaši-Jégeho.
Rosenfeldov palác dominuje na kultúrnej mape Žiliny už od roku 2016. Za ten čas sa nám podarilo vytvoriť miesto s dušou, kde sa odohráva množstvo podujatí, ktoré úzko súvisia s aktuálnym dianím, ale aj históriou mesta. Palác je miestom, kde počuť hlasy z diskusií, podmanivú hudbu, na filmovom plátne ožívajú umelci a známe osobnosti. Je to miesto, kde behajú deti, skúmajú, objavujú a učia sa hravou formou. Neformálne vzdelávanie je pre nás rovnako dôležité ako príprava kvalitného programu. Interaktívna forma výučby je pre nás kľúčová, aby sme v deťoch povzbudili ich prirodzenú potrebu učiť sa a vedieť viac.
Objekt budovy bývalej filiálky Rakúsko - Uhorskej Banky je najstaršou samostatne stojacou účelovou bankovou budovou v Žiline, ktorá bola postavená v roku 1912 v štýle neoklasicizmu. Budovu projektoval jeden z najvýznamnejších architektov Uhorska, bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti Jozef Hubert. Budova po 1. svetovej vojne patrila filiálke Národnej banky česko-slovenskej. V roku 1936 – 1937 bolo nadstavené na budovu druhé poschodie s bytmi.Počas celého 20. storočia slúžila ako sídlo bankových inštitúcií. Budova dopĺňa atmosféru ulice Legionárskej, v susedstve troch významných objektov Novej synagógy Petra Behrensa, Rosenfeldovho paláca a objektu Žilinskej univerzity. V danej lokalite vytvára špecifickú atmosféru územia, kde sa prelínajú stavebné štýly secesie, klasicizmu a funkcionalizmu. Historická stavba je koncipovaná ako výrazný trojposchodový solitér na obdĺžnikovom pôdoryse, resp. pôdoryse v tvare písmena E. Je podpivničená v celom rozsahu, s vysokou valbovou strechou, centrálnym nástupom, fasádou na každú stranu a s plochou zelene. Celá stavba je náročne architektonicky vybavená, s početnými doplnkami umelecky-remeselného charakteru: štuky, kamenárske prvky, kované zábradlie, dverné a okenné výplne. Monumentalitu budovy zvýrazňuje symetrická, tektonicky členená hmotová kompozícia s hlavným vstupom v strednom osovom rizalite, zvýšené prízemie so vstupom, prístupové schodisko a výrazne výškovo predimenzované druhé nadzemné podlažie.
Budatínsky hrad je jednou z najstarších stojacich architektonických pamiatok na území mesta Žilina. Najstarší stredoveký hrad vznikol na sútoku Váhu a Kysuce v 2. polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka, ktorá ho spomína ako castrum Budetyn pochádza z roku 1321, kedy zomrel jeho majiteľ Matúš Čák Trenčiansky. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea. Po príchode do areálu máte možnosť kedykoľvek v čase otváracích hodín bezplatne navštíviť park a kaplnku. V budove hradu si po zakúpení vstupeniek pozriete hradné expozície.
HRAD STREČNO
Hrad z prelomu 13. a 14. storočia vznikol pôvodne ako strážny objekt pri ceste do Turca, kde sa vyberalo mýto. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. K hradu Strečno sa najviac viaže osobný príbeh Žofie Bosniakovej. Je to predovšetkým príbeh lásky k manželovi, k Bohu a k chudobným. Jej neporušené ostatky boli nájdené v hradnej krypte a prevezené do kostola v Tepličke nad Váhom. V roku 1970 bol hrad Strečno vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1995 verejnosti ako konzervovaná ruina. V podhradí bola vybudovaná v roku 2013 bezplatne prístupná oddychová zóna so stredovekou dedinou Pasekou. Prístup do hradu je umožnený formou organizovanej prehliadky so sprievodcom. Okrem prehliadky objektu sú sprístupnené historické expozície, výstavná miestnosť a kaplnka.
