Balenie 6ks ZLATÁ PRÍTLAČ

Jednokoľajová spojnica krajského mesta Žilina s obcami Rajeckej doliny meria 20,9 km. Bola vybudovaná v posledných rokoch 19. storočia. Prvý vlak po nej prešiel 10.októbra 1899 . V osobnej železničnej doprave boli spočiatku nasadené parné rušne, typické pre miestne trate, označované ako rad 310. Najväčšia traťová rýchlosť je 60km/h, zábrzdná vzdialenosť 400m, rozhodné sklony sú do hodnoty 15‰. V úseku Lietavská Lúčka – Rajec je trieda zaťaženia C4, s normatívom dĺžky vlaku len 265m (so súhlasom výpravcu ŽST Rajec 400m). Na zvyšnom úseku je trieda D3 s normatívom dĺžky 460 resp. 600m. Dopravná prevádzka v úseku Bytčica – Rajec sa riadi telefonickým dorozumievaním, ponukou, prijatím a odhláškou.Železnica je prirodzenou súčasťou organizmu mesta Žilina i všetkých obcí a miest v Rajeckej doline. Daný fakt zvýrazňuje tiež zaužívané familiárne pomenovanie lokálky - Rajecká Anča. Výstavbu budov v železničných staniciach a zastávkach v roku 1899 riadil žilinský architekt a staviteľ Mikuláš Rauter, ktorý je i autorom Rosenfeldovho paláca v Žiline

Narodil sa na Lietavskom hrade 2. septembra 1567. Jurajov otec zomrel v roku 1574 a jeho matka, Katarína Zrínska, sa neskôr vydala za Imricha Forgáča. Mladého Thurzu vychovával  najskôr Krištof Echardus, pedagóg a lekár, ktorého zo Saska pozval Imrich Forgáč. Neskôr sa Juraj Thurzo ako mladík dostal na dvor rakúskeho arcikniežaťa Ernesta. Po návrate domov, keď nemal ešte ani 19 rokov, sa v roku 1585 oženil so Žofiou Forgáčovou, dcérou Šimona Forgáča, ktorý bol bratom jeho tútora. V tom istom roku zomrela  Katarína Zrínska a Juraj Thurzo sa osobne ujal správy  majetkov, ktoré tvorili hradné panstvá Orava, Lietava a Bytča, pričom si za svoju hlavnú rezidenciu vybral Bytčiansky zámok. Žofia Forgáčová zomrela po niekoľkoročnom manželstve a zanechala Thurzovi dve dcéry. O dva roky neskôr sa Juraj Thurzo zosobášil s Alžbetou Coborovou, dcérou vtedajšieho vicepalatína Imricha Cobora, s ktorou splodil ďalších päť dcér a jediného syna Imricha. V rokoch 1590 - 1600 sa Thurzo osobne zúčastnil viacerých bitiek proti Turkom. Bojoval pod Ostrihomom v roku 1590 i pri Stoličnom Belehrade v roku 1593. Bol aj pri oslobodení hradov Hajnáčka a Modrý Kameň, ale aj pri dobýjaní Ostrihomu v roku 1594. Vzťah Juraja Turza k rodine bol mimoriadne vľúdny. Jeho rodina bola preňho všetkým. Manželku vždy miloval a ctil. Či už to bola Barbora Kostková, alebo jeho druhá manželka Alžbeta Coborová. Práve tento vzťah je možné dobre sledovať z dobovej korešpondencie. Juraj prinútený okolnosťami musel často opustiť Bytču či Lietavu. Predovšetkým kvôli vojenským alebo úradným povinnostiam. Písal často a jeho poslovia museli doručiť list čím skôr. Listy okrem bežných príkazov, čo je potrebné pripraviť alebo vykonať obsahovali aj milé odkazy, ktoré dokumentovali skutočne úprimný vzťah naplnený láskou a starostlivosťou. Pýtal sa na zdravie manželky a detí, na čo mu zas jeho žena posielala odkazy, v ktorých túžila byť so svojím manželom. Juraj Turzo si dopisoval aj so svojimi dcérami. Zabezpečil im vzdelanie a dokonca sám ich učil písať. V Bytči bola v kaštieli zriadená domáca škola, kde vyučovali mimoriadne vzdelaní učitelia. Juraj Turzo dbal, aby jeho deti dostali to najlepšie. Imrich študoval na univerzite vo Wittenbergu, bašte vtedajšieho evanjelického vzdelania. Dokonca sa stal čestným rektorom.

Pre dcéry dal v Bytči postaviť palác, ktorý slúžil na konanie okázalých svadieb trvajúcich viacero dní, počas ktorých skonzumovali obrovské množstvo vyberaných jedál všetkého druhu a kvalitného vína z Turzovských majetkov z Tokaja.